Preskočiť na obsah

História obce

Obec Haligovce je typická dlhá a rozľahlá zamagurská obec. Rozprestiera sa v úzkej doline Lesnianského potoka na severnej strane Spišskej Magury. Dolná časť obce sa rozprestiera na južnom úpätí Haligovských skál na sútoku Lesnianského a Lipnického potoka. Obec leží v nadmorskej výške 530m v ochrannom pásme PNP. Krasový relief s pestrou faunou a flórou Haligovské skaly sú Národnou prírodnou rezerváciou. Jaskyňa Aksamitka, ktorá sa nachádza v bradlovom útvare Haligovských skál v nadmorskej výške 750m, je Národnou prírodnou pamiatkou. Celý masív Haligovských skál patrí do najvyššieho stupňa ochrany prírody v zóne A.

1338

Haligovce sa prvýkrát spomínajú v majetkovoprávnych listinách šľachticov z Hrhova z roku 1338. Historické dokumenty dokazujú, že zemianska rodina Gorgeyovcov z Hrhova začala osídľovať Zamagurie a tým aj našu obec zo Spiša cez horské sedlo „Javor“ z Toporca, kde mala sídlo jedna vetva rodu Gorgey.
Pôvodný názov obce bol Hedvigina Poruba a rozprestierala sa vo východnej časti údolia Lipníckeho potoka, nazývaného aj Údolie sv. Antona. V jeho západnej časti sa nachádzal starobylý Červený kláštor. V roku 1874 prírodovedci M. Badányi a S. Roth uskutočnili archeologický výskum v Haligovských skalách a dosvedčili prítomnosť človeka na tomto území už v paleolite, v staršej dobe kamennej.
Obyvateľstvo obce sa v minulosti zaoberalo roľníctvom, lisovaním ľanového oleja, pálením vápna, drevorubačstvom a furmankou.

1433

Chotár dediny bol a je veľmi hornatý a pôda nie veľmi úrodná, takže roľníci tu mali mimoriadne ťažké podmienky. Okrem zlých prírodných podmienok na život obyvateľov obce Haligovce vplývali aj mnohé historické udalosti. Azda najväčšou bola prítomnosť husitských vojsk na Spiši. V päťdesiatych rokoch 15. storočia sa od husitov osamostatnilo hnutie bratríkov pod velením Petra Aksamita V roku 1433 táto skupina rabovala aj v Haligovciach. Jedným z ich centier boli aj Haligovské skaly a je po nich pomenovaná aj jaskyňa Aksamitka. Mnohí obyvatelia sa zo strachu pred bratríkmi z dediny odsťahovali. Za čias bratríkov sa obec takmer celkom vyľudnila. Mnohých obyvateľov okrádali o majetok a tých, ktorí sa proti nim vzopreli, nemilosrdne zabili.

1453

K vyľudneniu prispelo aj zemetrasenie a veľká neúroda, ktoré postihli Spiš v roku 1453. Vtedy kartuziáni z Červeného kláštora kúpili obec od dedičov Antona Švábyho a Haligovce sa stali ich majerom.

1567

Po roku 1567 sa obec znova osídľovala.

1782

Po reformách Jozefa II. bola v roku 1782 zrušená rehoľa kamaldulov v Červenom kláštore pri Dunajci.

1787

Aj to prispelo k tomu, že v roku 1787 si veriaci z Haligoviec postavili na miestnom cintoríne drevenú kaplnku zasvätenú Sv. krížu. O štyri roky neskôr kaplnku prestavali na drevený kostol Navštívenia Panny Márie, ktorý viac vyhovoval potrebám pri bohoslužbách. Dôvodom prestavby bol narastajúci počet obyvateľov.

1789

V roku 1789 mala obec 89 domov a 566 obyvateľov.

1831

Rok 1831 sa taktiež zapísal do histórie, keď vypukla v dedine hrozná epidémia – cholera. Ľudia boli voči tejto chorobe bezmocní. V septembri a v októbri roku 1831 zomrelo v obci asi 90 ľudí.

1866

Významným obdobím novších dejín obce bola druhá polovica 19. storočia. Bola charakteristická veľkou stavebnou činnosťou. Najprv bola vybudovaná v roku 1866 budova fary, v roku 1897 nový kostol taktiež zasvätený Navštíveniu Panny Márie u sv. Alžbety a na prelome storočí vystavali novú školu.

1948

Do roku 1948 bola obec okrem fary, kostola, školy a 4 gazdovských domov úplne drevená, postupne však začala nadobúdať dnešnú podobu. Aj napriek tomu sa v obci dodnes zachovalo niekoľko pamiatok tradičného goralského osídlenia. Jednotlivé bývalé lazy si dodnes zachovali svoje pomenovania /Marmule, Michny, Moščisko, Grešikovka, Penkalovka, Džura, Jezovka a iné./

V súčasnej dobe má naša obec 677 obyvateľov. Katastrálne územie obce má rozlohu 1136,49 Ha. V erbe obce máme obraz Navštívenia Panny Márie u sv. Alžbety. V našej obci je v súčasnosti aj cirkevná základná škola, ktorá má názov Základná škola s materskou školou Kráľovnej pokoja. Z našej obce pochádzajú aj dvaja mladí kňazi. Vdp. Ondrej Želonka a Vdp. Jozef Paluba.
Vzhľadom na našu polohu, že kataster obce Haligovce sa nachádza v Pieninskom národnom parku a v krásnej malebnej prírode regiónu Zamaguria a severného Spiša v obci badať v súčasnej dobe značný rozvoj cestovného ruchu. Staré goralské drevenice sú veľmi žiadané a mnohé z nich už majú nových majiteľov z rôznych kútov Slovenska. Priamo pod Haligovskými skalami je vybudovaný areál rekreačného strediska Goralský dvor, kde sa nachádza štýlová goralská reštaurácia, 14 drevených chatiek na ubytovanie a veľký autokemping. Počas letných mesiacov v čase turistickej sezóny je v obci taktiež možnosť ubytovania v súkromí.

Toto je taký stručný prierez históriou i súčasnosťou našej obce.